Pred piatimi rokmi som pohádala so švagrom. Nič neobvyklé. No na margo toho, sa začal vyhýbať celej rodine, bral to ako neodpustiteľnú urážku. Bola i príležitosť si to vysvetliť, nevyužil to. Úplne sa odstrihol a keďže je to manželov jediný brat, trápilo ma to. Chyba bola na obidvoch stranách, a po pár pokusoch o stretnutie, som to vzdala. Prestala som sa vecou zaoberať a zmierila som sa s tým, že možno raz… Až dnes, po dlhej dobe, sa manžel rozhovoril.
Jeho názor ma naozaj prekvapil. Povedal, že nechápe ako sa, my ľudia, škatuľkujeme a zabúdame na to, že sa meníme. Tým, kým sme boli včera, už dnes nie sme. A zadeliť človeka na základe pocitu, či jednej situácie do šuplíka s názvom zlý, dobrý, hlúpy, múdry, šikovný, babrák je naozaj smiešne. Hovoril o sebe: Keď bol mladý, nikdy nechcel robiť rukami. Preto vyštudoval vysokú školu. No okolnosti ho doviedli k práci, kde ako konštruktér využíva vedomosti, a potom prichádzajú na rad ruky.
Dáva veciam „dušu“ ako v slangu hovorí. „Vieš keď sme mali stretnutie po rokoch zo strednej školy, bol som milo prekvapený, ako sa spolužiaci zmenili“. Nemyslel výzor, ale práve vnútro človeka. Pokračoval v úvahe: „O niekom som si ako školák myslel, že je nepoužiteľný pre reálny život a vieš, že sa mu darí? Ďalší jednotkár a obľúbenec je na úrade práce a strieda roboty.“ A pokračoval: „Je to zaujímavé, že som ich niekde zaradil a realita je iná. Pochopil som na sebe, že to bolo nesprávne. Koľkým chybám a omylom by sa človek vyhol, keby si uvedomil, že sa meníme a dospievame. Ako navonok tak i vnútorne.“ Zasmial sa.
Preto každá skúsenosť v živote nás niekde posunie. Možno, že by som dnes reagovala na švagrove reči inak. Na túto situáciu som sa najprv hnevala, potom ma to trápilo. Minulý rok som to v sebe uzavrela, odpustila. Neprechovávam voči nemu hnev ani nenávisť.
V knihe Sensei zo Šambaly II som si o nenávisti prečítala. Závisť, nenávisť, zatrpknutosť nerastú z vonkajšieho podnetu, ale z vnútornej pýchy. Nosila som dlho masku pred vonkajším svetom. No dnes, je vnútorný pokoj pre mňa dôležitejší, ako staré krivdy. Lebo pravú Lásku môžeme dať len vtedy, keď na seba zabudneme.
O tejto Láske sa hovorí, že je trpezlivá, odpúšťa, nie je závistlivá, nie je hrdá ani sebecká, a nepraje nič zlého. Život som si vyskladala na iných hodnotách, ktorých základom je Láska. V knihe AllatRa som našla veľa odpovedí a znalostí o tom, ako moje telo i okolitý svet fungujú. Začala som sa nimi riadiť a za seba viem, že sa mi žije ľahšie a zmysluplnejšie. Život je jednoduchý aj keď nám hlava vraví iné. Pekný deň, priatelia.
Zuzana
Zdroj: A. Novych: Sensei zo Šambaly II