Materiálny svet vždy nájde spôsob ako môže niekoho oklamať, pretože tento svet je jeho domovom. Človek je tu na návšteve. Tento svet je dočasný, len ilúzia, kde sa každý jedinec snaží nájsť svoje šťastie. V rôznych obdobiach vládne rôzna ilúzia tohoto šťastia.
Dnes je to móda peňazí. Veľa ľudí si myslí, že trošku zarobia a nakoniec dosiahnu vytúžené šťastie. Peniaze človek zarobil a na duši ostáva stále smutno.
Snaží sa zarobiť viac a viac, zbohatnúť, možno vtedy príde ozajstné šťastie…no opäť, vo vnútri niečo chýba. Potom si človek myslí, keď bude mať naozajstnú moc, tak to je ono, skutočné šťastie. Moc má už v rukách, ale šťastie neprišlo.
A čo keď skúsi prezidentské kreslo, myslí si človek, možno mi to prinesie uspokojenie. Nakoniec človek sedí v prezidentskom kresle s rovnakým nedostatkom šťastia a uvedomuje si, že celé jeho úsilie bolo marné. Žiadna cesta mu nepriniesla tak dlho očakávané šťastie. Pretože ozajstné šťastie človek môže nájsť len vo vnútri seba, kedy žije v harmónii so svojou dušou a so svojím okolím.
Na túto tému existuje jedno jasné podobenstvo, skrátená verzia znie:
„Príroda sa nepýtala, keď privádzala človeka na svet, či chce dúšok života. No človek vyrástol a stal sa mysliacou bytosťou medzi takými, akým bol on sám. Keď chodil do materskej školy, chcel ísť čo najskôr do školy. Myslel si, že tam to bude predsa omnoho zaujímavejšie. Človek vyrástol a išiel do školy. Čoskoro bol ale sklamaný. Ukázalo sa, že v škole je život rovnako nudný, len sa k tomu objavili problémy.
A človek si praje, aby čo najskôr dokončil školu a išiel na vysokú školu. Tam je to totiž, podľa jeho názoru, ten pravý život. Dokončí školu a ide na vysokú školu. Život, o ktorom sníval, ale stále neprichádza, len problémov je stále viac.
Človek si myslí: dobre, nájdem si dobrú prácu a získam čo najlepšiu pozíciu, založím rodinu, potom budem žiť tak ako sa má. Uplynul nejaký čas a jeho zámery sa vyplnili. No skutočný život stále neprichádzal, stále tu boli nejaké starosti, nepretržitá rada nekonečných problémov.
Človek si myslí: v dôchodku už ale určite uskutočním všetky svoje priania. Dožil sa dôchodku, zostarol a nikto ho nepotreboval. Ukázalo sa, že smrť nebola ďaleko, že nestihol ani žiť, a že sny o šťastí zostali len snami. Život utiekol od materskej školy po dôchodok, no človek nepoznal, aký je ten – skutočný život. Ako prišiel holý na tento svet, tak aj odišiel, nič si so sebou neodniesol.
Príroda sa nepýtala, keď človeka odnášala na onen svet, či si chce dať ešte dúšok života.“
A ponaučenie je, že najväčší klam Materiálnej podstaty spočíva v tom, že sa snaží pred človekom skryť jeho skutočnú vnútornú duchovnú silu a to, že skôr alebo neskôr, ale raz určite nastane „tu a teraz“, keď umrie, nech už si robí akékoľvek plány do budúcna.
Zdroj: Anastasia Novych/Ezoosmóza