Ocitla som sa v kúpeľoch, absolútne mimo zóny komfortu, v situácii, ktorú som doposiaľ nepoznala. Každý deň prichádza tisíce situácií, maličkosti, ktoré ma môžu vytrhnúť zo stavu vnútorného šťastia. Ale nemusia.
Je to len na mne. Voľba, ktorá určuje osud každého z nás. Stačí len zostať v tom stave, ktorý je tak známy už od detstva. Potom sa aj to, čo na prvý pohľad vyzerá všelijako, rieši ľahko a hladko. Akosi sa nechce venovať pozornosť drobným provokáciám, pretože tie majú našťastie krátku trvanlivosť. Sú iluzórne a prchavé, a keď od nich odvrátiš pozornosť, miznú.
10% je samotná udalosť, 90% je tvoja reakcia na túto udalosť. Veľmi mi pomáha veta z relácie V hľadaní seba, ktorú môžete nájsť na allatra.tv. Často si na ňu spomeniem. Aj vtedy, keď mi niekto obsadí miesto pri stole, či zoberie posledný kúsok koláča rovno pred očami. Svet sa nezrúti. S humorom a s láskou sa rieši všetko.
Deti na to ešte nezabudli. Vidno to na ich bezprostrednom konaní. Vedia sa skamarátiť za dve minúty so všetkými navôkol. Keď niečo chcú, spýtajú sa priamo. Nechodia okolo horúcej kaše.
Idem sa prejsť. Pozorujem mamu, môže byť v mojom veku. Pred sebou tisne na vozíčku hendikepovaného syna. Nerozpráva, len vydáva zvuky. Mama ho pozná a usmeje sa naňho: “Pekný vtáčik, však?” so ženou sa nám stretnú pohľady. Usmejeme sa a som vďačná, že sa naše cesty stretli aspoň na maličký okamih.
Stretávam staručkú pani. Telo jej už vôbec neslúži, no napriek tomu sa snaží prejsť sa s pomocou francúzkych barlí po kúpeľnom meste. Každý krok jej spôsobuje námahu. Vyobliekala sa, dala si klobúčik a teší sa zo života. Akoby si bola vedomá vzácnosti každého okamihu, ktorý tu žijeme. Preto je tak nádherné tešiť sa zo života a netrápiť sa kvôli maličkostiam. Láska je všetko, čo po nás ostane. Jej sila sa prejavuje v konaní.