Živočíšna podstata sa neštíti ničoho, využíva celý svoj „arzenál“. A tým sú v prvom rade agresia a útoky. Preto je dnes veľmi dôležité si vybrať, ktorou časťou v nás sa budeme riadiť. Tou dobrou silou, ktorá ide od duše alebo živočíšnym princípom?
Je to hľadanie slabého miesta v človeku, kde je ho možné v myšlienkach „uhryznúť“, emocionálne „udrieť“ alebo len jednoducho zviesť ďalšou „sladkou“ ilúziou. Neustále človeku vnucuje nové šablóny alebo aktivuje staré. Živočíšna podstata – to je diktatúra mŕtvoly!
Ako sa hovorí, pre každého mŕtveho je zem hrobom. Všetko, čo si človek v tomto materiálnom svete želá, je skutočne dočasné a smrteľné…
Živočíšna podstata je vynaliezavá vo svojich rozmanitých úskokoch.
Ak sa človek nevyzná vo svojom vnútri, je mu v tomto živote veľmi ťažko a po ňom ešte ťažšie. A nie je to ani tak záležitosť vonkajších podmienok, ale ľudskej voľby.
Život letí veľmi rýchlo.
A to najstrašnejšie v existencii človeka nie je smrť tela. Najstrašnejšie je, keď človek prežil svoj život v iluzórnom bezvedomí tohto sveta, a nič nepochopil, jeho Osobnosť sa duchovne nerozvinula. Vtedy sa mu stane absolútne neodvrátiteľné: tu si sa trápil v priebehu života, ale tam budeš trpieť celé veky a pritom už nič nebudeš môcť zmeniť, pretože nástroje, tie už nemáš, na rozdiel od tej Osobnosti, ktorá je v tele.
Pre subosobnosť ( stav človeka po smrti, ktorý sa nestihol spasiť) je taký stav to isté, čo pre hladného človeka stáť a vidieť za sklom hojnosť najrôznejšieho jedla, no dostať ho nemôže. Veď jedlo je tu, tak blízko, no sklo mu bráni v tom, aby si ho vzal.
Vtedy sa z egoizmu subosobnosti začínajú sypať otázky typu: „Za čo?! Veď som bol taký dobrý!“ Nuž preto, že si si vyberal momentálne pôžitky, materiálne hodnoty namiesto Večnosti. Preto, že si v myšlienkach tajne bažil po moci nad druhými, lahodil svojej Živočíšnej podstate a konal proti Svedomiu. Preto, že si každý deň premárnil ako v skutkoch, tak aj v myšlienkach na svoj egocentrizmus. A takých „preto“ je množstvo vo všetkých dňoch tvojho krátkeho života, nech sa pozrieš kamkoľvek…
Zdroj: kniha AllatRa