Akurát dnes som pochopila, aké dôležité je smiať sa. V práci som zastupovala vychovávateľov, ktorí si čerpajú dovolenku. Cez prázdniny zostali v zariadení štyria 17-roční chlapci.
V to popoludnie sme sa rozhodli ísť na malý výlet do neďalekého mesta. Naspäť sme cestovali starým vlakom. Vošli sme do kupé. Boli tam staré klasické okná, ktoré sa dali stiahnuť, a tak sme ich otvorili. Vonku pršalo, boli sme celí premočení, no nikomu z nás to nevadilo. Po chvíľke sme všetci vyšli na chodbu, kde sme pootvárali ďalšie okná. Vystrčili sme z okien hlavy a robili grimasy. Mávali sme rúškami a do toho pršal dážď. Robili sme na seba opičky a úplne nenútene a šťastne sme sa smiali. Cesta ubiehala v dobrej nálade a ja som si uvedomila, aké ľahké je byť šťastná a aké dôležité je smiať sa.
Už dávno som sa tak nenasmiala. A uvedomila som si, že nič netreba, vôbec nič v živote netreba. To čo som chápala bolo, že hlavný je môj postoj k životu, nič iné. Stačí sa tešiť z úplnej maličkosti. Cítila som sa tak dobre a šťastne. Pozerala som sa na chlapcov a priala si, aby náš život bol ako táto chvíľa, veselý, aby plynul v radosti. A viem, že to tak môže byť.
Viem, že každý z nás vie, čo je to byť v okamihu šťastný, úprimne nenútene šťastný – len tak. A práve z takýchto okamihov pramení život každého z nás. Kedy vnímaš prítomný okamih, tešíš sa z neho a vieš, že nič nepotrebuješ. Že najdôležitejší je TVOJ POSTOJ K ŽIVOTU. Je to tak jednoduché. A rozhodnutie je iba na mne.
A.