Výkrik Anjela alebo utrpenie človeka s Anjelom namiesto duše.

24. novembra 2021, duchovnyrozvoj, Nezaradené

Výkrik Anjela odetého do šiat, alebo utrpenie človeka s Anjelom namiesto duše. Komu a prečo píšem tieto riadky? Pravdepodobne len sám sebe. Veď za tie roky, čo prebývam na svätom mieste, len dvakrát ma spoznali, a aj to len ľudia z vôle Božej s Dušou od rozumu oslobodenou. Ľudský rozum
– to je kameň úrazu, nie, skôr celá skala, ktorá pred Dušou stojí. Nedá sa obísť, ani preskočiť. A škriabať sa hore po ostrých kameňoch, rozodierať si nechty do krvi, padať späť dole z výčnelkov klzkých od sladkosti rozumu a znovu vstávať, naberať duchovné sily a opäť začať liezť… To nie je každému dané.
Veď na úpätí je tak krásne, útulne, sladko a hrejivo. A rozum pominuteľných ľudských šatočiek ti vytvorí ilúziu všetkého, čo si len budeš priať. Len, aby si si prial. Prial pozemskú lásku s horiacim krbom, detičky pre zachovanie rodu, bohatstvo, slávu – nezáleží na tom, čo. Len, aby si si prial. Prial, prial a všetko ti bude dané. V jednej ilúzii alebo v druhej, na tom nezáleží, len aby si si prial. Prial! Prial pozemské…
„Veď je to také ťažké!“ – kričia mnohí. Nie, nie je to ťažké. Mnohokrát som si šaty obliekal. Chodil s palicou po nekonečných cestách, živil telo len tým, čo som našiel. Bol som aj kráľom a dlho vládol nespočetným národom. A vždy ma šaty tlačili, tiesnili a prekážali mi žiť. Triasli sa od strachu a boleli, a ako u všetkých, spočiatku veľa toho chceli, pokiaľ som ich neskrotil.
To divoké zviera, z ktorého sú všetky šaty utkané, sa bojí len svojho pána – Duše. No mnohí sa boja viac Duše než zvieraťa, Duše, ktorá im bráni žiť, tak ako mne bránia žiť tieto šaty. Pochopiť takých ľudí nie som schopný. Vymieňať celú Večnosť za okamih? Aký je v tom zmysel? Trpieť v objatí zvieracej kože, slúžiť handrám, ktoré chátrajú deň za dňom. A to je život?
Život je nekonečný! V ňom niet trápenia, on sa netrhá, veď Duša sa predsa nedá obnosiť. Ale šaty Domov nemajú, majú len komôrku, v ktorej sú dočasne uložené. Skutočný Domov má iba Duša! A práve Duša, smerujúca tam, kde je Večnosť, rodí tento pocit Domova, ktorý človek po celý život hľadá.

Rigden Djappo

Zdroj: úvod z knihy AllatRa