S týmto pojmom sa v dnešnej dobe stretávame veľmi často. Už malé deti rodičia varujú pred cudzími ľuďmi. Akoby to bola akási hrozba – iný človek. Spoločnosť, v ktorej žijeme nás učí izolovať sa od seba, báť sa jeden druhého… No viete, čo som v poslednom čase pochopila? Že keď otvorím svoje srdce, zahodím predsudky a pozerám sa na človeka – na skutočného človeka, vidím a cítim to, čo máme všetci spoločné. To, čo nás všetkých spája a je v každom založené už od prvého dychu. Naša Duša.
Keď som zvykla chodievať uličkami obchodu kedysi, bola som ako nezúčastnený článok reťaze, ktorú niekto ťahá. Postupom času som vďaka Znalostiam pochopila, že sme čosi viac, ako len to, čo vidíme – máme energetickú konštrukciu a – Osobnosť a Dušu. Keď som potom začala vnímať ľudí naokolo, zistila som, že nikto z nich v skutočnosti nie je cudzí. To je len nastavenie v spoločnosti – pre kohosi je veľmi výhodné, aby sa ľudia jeden druhého báli, odcudzovali a stránili. Tak sú totiž oveľa ľahšie ovládateľní. A pritom stačí tak málo.
Pred pár dňami som išla so synom na nákup. Potrebovala som ísť na toaletu. Ako sme už odchádzali, zbadala som tam usilovnú pani upratovačku, ktorá práve čistila priestory toaliet. Musím poznamenať, že naozaj svedomito. Kedysi by som sa bála čo i len prejsť blízko popri „cudzom človeku“, nieto ešte prehovoriť k nej, veď: „Čo si o mne povedia?“ alebo: „Čo keď bude tá pani nepríjemná!“
Myšlienky chodili jedna radosť. No teraz už viem, že si môžem vybrať a tieto myšlienky neprijímať, hľadieť na druhých s otvoreným srdcom a láskou, ako na blízkeho človeka. Takto som pristúpila k pani upratovačke a s úsmevom ju najprv pozdravila. Už to ju prekvapilo. Pochválila som jej prácu, že je všetko krásne čisté. A viete, čo sa stalo? Pani predavačka sa krásne doširoka usmiala a poďakovala. Poďakovala som jej naspäť. Bolo to niečo krásne z hĺbky Duše. Poviete si, banalita. No v skutočnosti to bola v ten deň pre mňa skutočne veľká vec. Cítila som sa ako s blízkym človekom – príjemne, láskyplne, skrátka krásne. Od tej chvíle sa kedykoľvek prihovorím ľuďom, kdekoľvek – len tak 😊
A ďalší deň – ďalší zázrak. Kráčala som po zelenej terase jedného obchodného centra a tlačila kočík, keď som zbadala pána záhradníka, ako chodí s vozíkom s vedrom plným vody a polieva ručne tie kvietky, ktoré nemali dostatok vlahy zo zavlažovacieho systému. Zastavila som sa a hovorím, ako krásne tu bude vďaka nemu a pán s úsmevom odpovedá „Krásne už je teraz“. A v tom je veľká pravda. Krásne je teraz, pretože ja viem, že my všetci, bez ohľadu na to, aké nosíme oblečenie, aké postavenie v spoločnosti zastávame a ktorej sme rasy, všetci sme ľudia s tou nádherou vnútri – s tým zázračným pocitom, ktorý sa v nás rozhorí, keď zodvihneme hlavu, pozrieme sa jeden druhému do očí, usmejeme sa a darujeme si láskavú chvíľu.
Verím, že je veľmi dôležité, aby sa v spoločnosti hovorilo o tom, že toto kúzlo v sebe nosíme a tak ľahko ho môžeme násobiť a vytvoriť niečo úžasné. Veď v tom je obrovská sila! Veľmi podporujem projekt Tvorivá spoločnosť, pretože vyzdvihuje hodnotu človeka na prvé miesto a ukazuje, že život nás všetkých má najvyššiu hodnotu tak, ako propaguje len tie najlepšie ľudské vlastnosti. Stačí tak málo. Otvoriť svoje srdce, chytiť sa za ruky a spoločne rásť.
Zdroj: Anastasia Novych: AllatRa