Každý deň používame mnoho slov. Ľudia po celom svete hovoria toľkými jazykmi a aby sa dorozumeli medzi rôznymi krajinami, musia ovládať ďalšie a ďalšie…a pritom, koľkokrát sú slová prázdne, nedokážu opísať nič z toho, čo v skutočnosti cítime, čo máme vnútri – to, na čom skutočne záleží. Používame množstvá slov, aby sme opísali všetky tie veci naokolo a pritom zabúdame na to najdôležitejšie – na svoje vnútro.
Sú medzi nami však aj tí, ktorí ešte nezabudli na ten jediný skutočný jazyk, pre všetkých spoločný – Lásku. Sú to práve detičky, ktoré tak úprimne a láskavo medzi sebou komunikujú, len srdcom, len Dušou, len v tichu. Slová nie sú potrebné a ešte ich prekladať do rôznych jazykov? Tu a teraz s otvoreným srdcom – to je skutočná komunikácia dvoch ľudí.
Kráčam so synom v parku, zbadá deti, ako sa hrajú. Bez váhania sa k nim rozbehne. Príde bližšie ku chlapcovi v jeho veku a dlho sa na seba zahľadia. V tom tichu ich pohľadov je čosi krásne – neopísateľné, čo sa nesie vzduchom a krásne ho zjemňuje. Natiahnu k sebe ruky, dotknú sa a usmejú. Úplne bez slov. Nič iné netreba. Dodnes neviem, z akej krajiny bol chlapec, slová neboli potrebné.
Takto sa častokrát stávam svedkom nádherných momentov, ktoré ma zahrejú v Duši a pohladia tak, ako žiadne slovo na svete.
Ďalší som zažila pomerne nedávno. Mamička so synčekom v parku. On sa hral kúsok ďalej a ona sedela pri pieskovisku a rukou kreslila čosi do piesku. Bolo cítiť, že ju niečo trápi. Môj syn sa rozhodol prísť k nej. Chvíľu na ňu len hľadel, ona si ho nevšimla. Akoby vyhodnocoval situáciu, snažil sa zavnímať, čo sa deje. Podišiel bližšie, nahol hlavičku tak, aby si všimla jeho tváričku, aby bol v jej zornom poli. Takmer sa dotýkali nosom. Keď ho zbadala, on sa doširoka usmial, láskavo, nežne až do hĺbky. Stále sa usmieval, až kým úsmev neopätovala. V tej chvíli sa z nej smútok vytratil.
Každý z nás dokáže vnímať okolie aj inak, ako prostredníctvom slov. Tie sú častokrát rušivé a kradnú čaro okamihu. Keď sa naučíme ponoriť do ticha a zavnímame všetko svojou Dušou, slová už nebudú potrebné, pretože zacítime jeden druhého skutočne takého, akí sme. Bez námahy a prirodzene. Nebude už záležať na tom, akým jazykom človek hovorí, pretože tým jediným skutočným sa dorozumieme všade a s každým – prostredníctvom jazyka Lásky, ktorý nosíme vo svojej Duši.
Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie... ...
"Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj... ...
Podla toho vas ludia spoznaju, ze bude medzi... ...
Celá debata | RSS tejto debaty