Duchovný rozvoj

V jednej dedine žil Človek. Odlišoval sa od ostatných tým, že hoci aj bol chudobný, žil s radosťou a vždy nezištne pomáhal druhým ľuďom, čím len mohol: niekde slovom a niekde skutkom. Šli o ňom chýry, že keď zostane osamote, chváli Boha a úprimne Mu ďakuje za to, že ho obdarováva svojimi bohatými darmi. Tieto chýry sa doniesli až ku vznešenému žrecovi. I rozhodol sa žrec navštíviť tohto Človeka, aby sa od neho vyzvedel, za aké bohaté dary to chválorečí Boha. Prišiel žrec do biednej chatrče, kde žil tento bedár a hovorí:
„Dobrý deň ti prajem!“ Človek s úsmevom odpovedal: „Ani sa už nepamätám, že by deň pre mňa nebol dobrý.“
Žrec sa začudoval takej odpovedi, veď nikto pred ním mu tak neodpovedal, a rozhodol sa povedať pozdrav inak:
„Jednoducho ti želám, aby ti dal Boh šťastie.“
Človek sa znovu začudoval a povedal: „Ani nešťastný som nikdy nebol.“
Žrec si pomyslel, že bedár jednoducho nepozná dobré spôsoby, ako viesť svetský rozhovor a povedal:
„Prečo niečo také hovoríš? Jednoducho ti želám,
aby si bol v živote šťastný.“
Človek sa ešte viac začudoval a úprimne odpovedal:
„Ale ani nešťastný som nebol, dobrý človeče.“
Žrec pochopil, že tento bedár vôbec nespoznal jeho váženú osobu a poponáhľal sa prejsť k veci: „Dobre, tak ja ti želám to, čo si želáš ty sám…“ „Čo si sám želám?!“ rozosmial sa človek. „Ale ja nič nepotrebujem.
Mám všetko, čo si želám.“
„Ako to?“ prekvapil sa teraz žrec. „Veď žiješ v biede!
Ešte aj bohatým ľuďom mnohé chýba a mnohé si želajú, a bedári majú o to viac potrieb.“
Človek odpovedal: „Títo ľudia sú nešťastní, pretože hľadajú šťastie pozemské a žijú v strachu, že stratia svoje ilúzie a budú nešťastní. Nešťastný je ten, kto hľadá svoje šťastie v ilúziách tohto sveta. Veď tu je len jedno skutočné šťastie – byť pevne spojený s Bohom a žiť podľa Jeho vôle. Ja nehľadám dočasný blahobyt, pretože za to, čo mám, čo mi je v živote dané Bohom, za to som vďačný. Všetko prijímam s radosťou: aj to, čo ľudia nazývajú žiaľom, aj to, čo ľudia nazývajú psotou. Som Mu vďačný za to, že mi doprial bohaté dary.“
Žrec sa usmial: „No Boh ti nič nedal, to znamená, že Mu ďakuješ pokrytecky.“
Človek prehovoril:
„Boh ma vidí. On vidí všetky moje pokušenia a všetky moje možnosti. On mi vždy dáva to, čo ma robí duchovne dokonalým.“
Žrec sa opýtal: „A kvôli čomu žiješ?“
Človek odpovedal: „Moja každodenná starosť spočíva len v tom, aby som bol pevne spojený s Bohom a žil podľa Jeho vôle, a aby môj život bol úplne spojený a zosúladený s Božou vôľou. A takto prebieha môj deň. A každú noc, keď sa ukladám k spánku, odchádzam k Bohu.“
„A kde si našiel Boha?“
„Tam, kde som získal Pravdu, keď som ako oblečenie odložil všetko svetské na brehu svojich pochybností a vošiel do Jeho vôd Osvietenia v čistote
svojich úmyslov a dobrého Svedomia.“
Žrec sa zarazil, lebo ešte nikdy nestretol takého biedneho človeka, ktorý by hovoril takéto slová. „Povedz, vari tak hovoríš zo svojho presvedčenia?
Budeš si to myslieť, aj keby sa Boh rozhodol poslať tvoju Dušu do pekla?“
Človek mykol plecami a odpovedal: „Každý deň sa držím Boha celým svojím nerozlučným objatím mojej Duše. Moja úprimná Láska k Nemu je nekonečná. Moje objatie je natoľko silné a Láska k Nemu natoľko bezhraničná, že nech by ma Boh poslal kamkoľvek, prebýval by tam so mnou aj On. A ak je On so mnou, čoho sa mám báť? Život je pre mňa tam, kde je On. Pre moju Dušu by bolo milšie byť mimo Nebies s Bohom ako na Nebesiach bez Neho.“ „Ale kto si?“ s údivom a úľakom sa opýtal žrec.
„Nech by som bol ktokoľvek, som spokojný so svojím životom. A naozaj by som ho nevymenil za život a bohatstvo všetkých pozemských vládcov. Každý človek, ktorý dokáže ovládať sám seba, ovládať svoje myšlienky a prebývať v pevnom objatí Lásky k Bohu, je najbohatší a najšťastnejší človek na tomto svete.“
„Povedz bedár, kto ťa naučil takej Múdrosti?“
„Mám len jediného učiteľa – Boha. Každý deň svojho života sa usilujem konať dobro v tomto svete, modlím sa a cvičím sa v zbožných myšlienkach. No pritom sa vždy starám o jedno, aby som bol pevne spojený s Bohom a Jeho nekonečnou Láskou ku mne. Len spojenie s Bohom ma robí duchovne dokonalým. Život v Božej Láske ma učí všetkému.“

Každý človek je Osobnosť, ktorá v prvom rade nesie duchovnú zodpovednosť za všetko, čo robí, a čo si vyberá vo svojom živote. Veď väčšina ľudí chápe, čo je to zodpovednosť. Berú na seba zodpovednosť pri riešení nejakých životných, ideologických, existenčných, finančných a iných otázok. Snažia sa ani nie tak kvôli sebe, ako kvôli svojej rodine, kvôli budúcnosti svojich detí, pre svojich priateľov, blízkych ľudí a tak ďalej. Tak aj čo sa týka duchovna, ako hlavnej úlohy každého človeka, je potrebné prevziať zodpovednosť za svoj duchovný osud a urobiť vo svojom živote všetko možné aj nemožné pre splynutie so svojou Dušou a pre získanie skutočnej Slobody od materiálneho sveta. Netreba na niekoho čakať, musíme sami konať a začať v prvom rade od seba. Sami musíme byť dobrým príkladom pre ostatných a vtedy pozitívne zmeny v tebe aj v spoločnosti nenechajú na seba čakať.

Zdroj: úryvok z knihy AllatRa